Cesta: Filmový klub 23 >
Predstavenia Filmového klubu 23 Dolný Kubín budú každý druhý pondelok o 18:30 v kine Choč. Prajeme Vám príjemné umelecké zážitky.
Gérard Depardieu, Yolande Moreau a Isabelle Adjani v komediálnom roadmovie.
Gérard Depardieu nasadá na legendárnu motorku Mammut z roku 1973 a „rúti“ sa za bývalými zamestnávateľmi získať potvrdenia potrebné na vybavenie zaslúženej penzie. Lenže seniorsky výlet sa čoskoro premení na bláznivé roadmovie plné bizaných stretnutí, spomienok na bývalú lásku (Isabelle Adjani) a nečakaných zvratov. Šesťdesiatnik Serge prežíva „Easy Rider“ svojho života so všetkým čo k tomu patrí.
Keď sa človek cíti cudzí vo vlastnej krajine, na veľa vecí zmení názor.
Francúzska režisérka (v distribúcii ASFK 35 panákov rumu) sa po mnohých rokoch vracia do Afriky, kde kedysi nakrútila svoju poloautobiografickú snímku Čokoláda. V jej najnovšom filme stvárňuje vynikajúca Isabelle Huppert postavu Marie, ktorá sa snaží udržať pri živote kedysi prosperujúcu kávovú plantáž Café Vial. Postkoloniálna Afrika je však celkom iná ako pred dvadsiatimi rokmi. Zmietajú ňou občianske vojny a dediny sa hemžia detskými vojakmi so samopalmi. Na rozdiel od ostatných francúzskych usadlíkov sa Marie s rodinou rozhodnú ostať na plantáži a zachrániť úrodu. Pre domorodých obyvateľov sa tak stanú „bielym mäsom“, ktorého dni sú zrátané. Vizuálne krásny a magický svet Claire Denis skvele kontrastuje s drsnosťou reálnej historickej situácie.
V roku 1973 absolvovala štúdium filmovej réžie na parížskej filmovej škole IDHEC. Pracovala v televízii, v rokoch 1974–1986 bola asistentkou réžie na mnohých známych filmoch – Hanna K. (r. Costa-Gavras), Paríž, Texas (Paris, Texas, r. Wim Wenders), Nebo nad Berlínom (Der Himmel über Berlin, r. Wim Wenders), Mimo zákon (Down by Law, r. Jim Jarmusch). Jej celovečerný debut Čokoláda bol uvedený na MFF v Cannes. I jej ďalšie filmy boli vybrané do súťaží na festivaloch v Cannes, Benátkach, Berlíne, Rotterdame, či Locarne. Doteraz najväčší úspech dosiahla s filmom Nénette a Boni (najlepší film, herec a herečka na MFF v Locarne 1996). Vo svojich filmoch často konfrontuje život rôznych etník v cudzom prostredí. V českých kinách bol uvedený jej erotický horror Miluji tě k sežrání (Trouble Every Day, 2001). Na Slovensku sme doteraz mohli vidieť len jej poviedku Nancy na dosah vo filme ĎALŠÍCH DESAŤ MINÚT II a 35 panákov rumu (2008).
Virtuálny svet, ktorý je útočiskom pred tým reálnym sa jedného dňa môže stať pascou.
Dominik je plod manželstva dvoch úspešných ľudí – biznismana Andrzeja a výkonnej riaditeľky Beaty. Do maturity mu ostáva 100 dní a ako jeden z najlepších žiakov s výbornými známkami má šnacu dostať sa na najprestížnejšiu univerzitu. 100 dní však zmanená aj 100 dní dodržiavania školských pravidiel. Séria ponižujúcich situácií, v ktorých figuruje Dominikov spolužiak a jeho svet sa rúca... Sleduje komentáre, ktoré o ňom šíria jeho rovesníci na sociálnych sieťach a doženie ho to tak ďaleko, že sa už nechce vrátiť do školy a uzatvára sa do virtuálneho sveta. Ako avatar stretáva Sylviu, ktorá by možno spáchala samovraždu, keby nebolo tohto sveta, z ktorého už roky nevychádza. Dominik sa pridáva k jej priateľom v Miestnosti samovrahov, kde sa začína nebezpečná hra, ktorá sa postupne začína vymykať z rúk – Miestnosť samovrahov slúži len na to, aby šokovala vonkjaší svet, nie na to, aby pomáhala riešiť problémy jej členov... Ide o život.
Mladý poľský režisér Jan Komasa sa vo svojom filme zameriava na najvyužívanejšiu zbraň súčasnosti v stredoškolskej politike – Internet. Vovádza nás do sveta, kde má kyberšikana nedozierne následky a jeho svieži a presne vypočítaný prístup k látke nám umožňuje preniknúť do tohto sveta s oveľa hlbším porozumením.
sa narodil v roku 1981 v Poznani. Vyštudoval na Národnej škole filmu, televízie a divadla Leona Schillera v Łódźi, kde ukončil štúdium krátkym filmom Nice to see you (3. miesto v súťaži Cinefondation, MFF Cannes 2004). Jeho ďalšie dielo Óda na radosť bolo uvedené na MFF Rotterdam 2006 v súťažnej sekci a tiež na MFF Karlove Vary. Inšpirovaný Shakespearom, Dostojevským, Fellinim i Polanskim, či americkými komerčnými filmami a popkultúrou 80. rokov predstavuje diela, v ktorých sa miesi inteligentný a vtipný pohľad na svet, v ktorom nás provokuje zamyslieť sa.
Dva obyčajné pracujúce páry, dva vzťahy, dve podoby lásky – niečo sa rodí, niečo sa rúca.
USA, 2010, 89 min.
Jack (Philip Seymour Hoffman) je šofér limuzíny a sníva o práci v newyorskej hromadnej doprave. Miluje reggae. Väčšinu voľného času trávi so svojim spolupracovníkom a najlepším kamarátom Clydom a jeho ženou Lucy. Vďaka nim sa zoznámi s Connie (Amy Ryan), ktorá s Lucy pracuje v brooklynskom pohrebnom ústave. Jack se zrazu učí variť a dokonca plávať, aby mohol v lete vziať Connie na jej vysnívané člnkovanie. Kým sa Jack a Connie pomaly oddávajú rodiacej sa láske, manželstvo Clyda a Lucy sa otriasa v základoch. Oba páry sa musia vyrovnať s nevyhnutným osudom svojich vzťahov.
Film Jack sa chystá vyplávať pôvodne vznikol ako divadelná hra v produkcii spoločnosti LAByrinth Theater Company, ktorá bola umeleckým domovom Philipa Seymoura Hoffmana a Johna Ortiza a niekoľkých uznávaných neworských divadelných umelcov. Hra, ktorú napísal člen spoločnosti Bob Glaudini a režíroval Peter DuBois (dnes umelecký riaditeľ Huntington Theatre Company), sa hneď stretla so skvelým kritickým prijatím a komerčným úspechom. V hlavných úlohách zažiarili Hoffman, Ortiz, Rubin-Vega a Beth Cole. Glaudini o svojej hre hovorí, že hlavná myšlienka príbehu vychádzala z osobného nešťastia. “Najprv to malo byť o najstrašnejšom vzťahu, aký som si medzi dvoma postavami dokázal predstaviť. Ale ako príbeh postupne vznikal, postavy mi to našťastie nedovolili. Jednou z hlavných tém, ktorá však ostala je to, že napriek tomu, že sme schopní odpustiť zradu, nemusíme sa s ňou zároveň aj nevyhnutne zmieriť.“
Jack sa chystá vyplávať je prvým filmovým režijným počinom Philipa Seymoura Hoffmana. Inšpiráciu už však mohol čerpať z predchádzajúcich skúseností z režírovaní divadelných hier. Hoffman sa už dlhšie zaujímal aj o filmovú réžiu, ale bál sa dvojitej role režiséra a zároveň herca. „Ako režisér som musel byť neustále k dispozícii ostatným. A čo sa týka mojej hereckej úlohy, je to malý film so štyrmi hlavnými postavami. Polovicu filmu nezleziem z plátna! Bolo to celkom náročné. Myslím si ale, že nie je zdravé o sebe premýšľať toľko, koľko som po celý čas nakrúcania musel ja.“ Producent filmu Peter Saraf (o.i. Little Miss Sunshine) sa o Hoffmanovej práci vyjadril, že: “Phil k filmu pristúpil úplne inak, ako som bol zvyknutý. Veľmi dlho skúšal a nie len s hercami, ale aj s kameramanom a nehercami, skriptkou a asistentom réžie… Základný tím bol veľmi dobre pripravený a všetci mali podrobný plán nakrúcania.”
Prvý katastrofický street-art movie!
Legendárny britský streetartista a graffiti writer Banksy, ktorý zatiaľ neodhalil svoju identitu, a to ani napriek nominácii na Oscara, prináša do kín provokatívny mystifikačný dokument o street artovej scéne. Excentrický francúzsky majiteľ obchodu Tonny Guetta má stovky hodín záznamov graffiti akcií, no márne pátra po tajomnom Banksym. Rozhodne sa podľa jeho vzoru stať sám kultovým umelcom. Pod pseudonymem Mister Brainwash (MBW) začne chrliť jeden artfeakt za druhým... Zábavný a vzrušujúci dokument o kulte pouličného umenia tento fenomén zároveň odhaľuje no aj relativizuje a ironicky zhadzuje sebastrednosť niektorých umelcov. Banksy potvrdil, že rovnako ako vo svojom pouličnom umení vlastne spochybňuje aj túto scénu a tvrdí, že sa stala snobskou záležitosťou.
“Banksy je asi jediný maliar graffiti so statusom celosvetovej celebrity. Jeho prvý film mal pôvodne natočiť dnes tiež streetartový umelec Mr. Brainwash a mal byť o Banksym, ale nakoniec natočil Banksy dokument o ňom. A bol za to nominovaný na Oscara.”
Táňa Zabloudilová, filmserver.cz
Tak trochu iný Štedrý večer v malom nórsku mestečku.
Je Štedrý večer a niekoľko obyvateľov zasneženého nórskeho mestečka sa pripravuje na dôležitý okamih roka. Tradičné rodinné oslavy to ale práve nie sú: milenka pripravuje romantickú atmosféru pre svojho ženatého milenca; opustený manžel sa prezlečie za Santa Clausa, aby mohol stráviť chvíľu so svojimi deťmi; iný muž uprednostní prácu pred spoločným večerom so ženou. Chlapec zaľúbený do spolužiačky zaklame, len aby s ňou mohol byť o niečo dlhšie; milenci na úteku potrebujú pomoc cudzieho človeka a starý manželský pár prichádza o to najcennejšie, čo v živote mal.
Láska vo všetkých svojich aspektoch, fázach a veku je hlavnou témou šiesteho dlhometrážneho filmu jedného z najslávnejších nórskych režisérov súčasnosti. V snímke sa mieša humor a smútok, šťastie a beznádej, ale stale je v nej prítomná nádej a odpustenie.
Hlavným dôvodom prečo som sa rozhodol nakrútiť film podľa knihy poviedok Leviho Henriksena Bare mjuke pakker under treet bol pocit, že by príbehy fungovali rovnako bez ohľadu na Vianoce. Vianoce sú pre veľa ľudí ťažkým obdobím. Je ľahké zabudnúť, že hrejivé svetlo sviečok zároveň vrhá tieň. Naše krehké životy sa stávajú ešte krehčími. A nie je dosť baliaceho papiera, do ktorého by sme sa mohli zabaliť. Vďaka Leviho presnému pohľadu a súcitnosti vidíme ľudí, ktorí sú prehliadaní, opomínaní. Cez poetický humor poznávame v príbehoch niečo blízke, bez toho aby sme úplne rozumeli tomu, kto alebo čo nám pripadá tak známe.
Bent Hamer (1956) je režisér, scenárista a producent. Úspešný bol už jeho prvý dlhometrážny film Eggs (Vajíčka, 1995). Po trpkej komédii Poviedky z kuchyne (Salmer fra kjøkkenet, 2003) režíroval adaptáciu knihy Charlesa Bukowskeho Faktótum (Faktotum, 2005). Jeho O'Horten (2007) bol uvedený v sekcii Un certain regard na MFF v Cannes 2008. Hamerove filmy si získali priazeň divákov i kritikov jemným humorom, originálnym scenárom a nezabudnuteľnou atmosférou.
Prapôvodná bolesť, ktorú zažijeme v detstve, môže osudovo poznamenať celý náš budúci život.
Rozhodnutie urobíme behom pár sekúnd a jeho dôsledky budeme možno niesť na zvyšok života. Prvočíslo je už vo svojej podstate osamelá vec: dá sa deliť len samo sebou alebo jednotkou a nehodí sa k žiadnemu inému prvočíslu. Alice a Mattia sa tiež pohybujú po vlastných osiach, každý so svojou vlastnou tragédiou. Alice sa ako dieťa stala vinou svojho panovačného otca obeťou ťažkej lyžiarskej nehody a neskôr aj anorexie. Pri stretnutí s Mattiom spoznáva spriaznenú dušu a Mattia sa jej zasa zdôveruje so svojim strašným tajomstvom: v detstve nechal svoju mentálne retardovanú sestru–dvojča samú a odišiel na oslavu. Keď sa vrátil, sestra zmizla. Tieto dve zásadné udalosti navždy poznamenali životy Alice i Mattia a ako dospievajú, zdá sa, že sa ich osudy neodvratne preplietajú. Film je nakrútený podľa predlohy rovnomenného knižného bestselleru Paola Giordana.
Prečo sa otravovať s chudnutím, keď sa môžete dať na zápasenie? Cena divákov na MFF Karlovy Vary 2009.
Láska, smiech a sumo. Prečo sa otravovať s chudnutím, keď sa môžete dať na zápasenie? Poznanie, ku ktorému dospeje štvorica kamarátov, otvára množstvo komediálnych situácií, ale upozorňuje i na spoločenský tlak vyvíjaný na ľudí s nadváhou. Film berie sumo ako prostriedok uznánia i revolty v chudosťou posadnutej spoločnosti a šport ako taký ukazuje ako cestu k vyrovnániu sa s osobnými problémami. Pomôže sumo hrdinom k zlepšeniu ich společenskej situácie a nastolí v ich rozháraných životoch kľud? Každá z postáv má svoje tajomstvo i osobnostné špecifiká, vďaka ktorým film budí záujem, smiech i napätie. Tvorcovia dokážu zužitkovať každú nahrávku na vtip a divákov bavia pádmi zo stoločiek, komickými kontrapunktami i slovnými výmenami. Hoci sa neboja žartovať ani o otázkách smrti a za protagonistov si volia hrdinov s nadváhou, nikdy svoju tému nezneužívajú pre výsmech. A napriek pochopeniu pre situáciu hrdinov nevykresľujú ani s falošným súcitom.
Mapa stránok | Napíšte nám | Darujte nám 2% z dane
© 2006—2011 Filmový klub 23 Dolný Kubín, o.z.